Pár slov povzbudenia

Často sa stretávam s povzdychom "keď u nás máme takú zlú pôdu, nič nedopestujeme". Rád by som týmto príspevkom povzbudil drobných záhradkárov - treba trocha trpezlivosti, veci sa dajú pohnúť správnym smerom. 

Sám som začínal na zaburinených dvoch ároch, ktoré desaťročia ležali ladom, prerastené pýrom a inou burinou. Okrem toho pôda bola ílovitá, po dlhých rokoch stvrdnutá. Zohnal som pána s UNC-čkom, ten tam pol dňa vrčal, točil sa, posúval, presúval, nahŕňal... Keď skončil - paráda. Burinu nebolo vidieť (ale ako som správne tušil, zakorenená zostala).

Usporiadal som menšiu brigádu a vytvorili sme vyvýšené záhony. Teda "vyvýšené", pretože som použil len 15 cm široké drevoplastové dosky, ktoré sused vyhadzoval z terasy. Dnes si myslím, že ten materiál žiadne drevo neobsahuje. Vnútri záhonov sme pokopali, čakanom i rýľom, odstránili korene buriny, ktorých bolo habadej. Naviezol som nejakú štandardnejšiu hlinu a tešil som sa.

A teda úprimne - teším sa dodnes. Aj keď stále, už štvrtý či piatky rok na jeseň vykopávam na povrch ďalšie a ďalšie kamene a pôvodnú ílovitú zem. Ale úrody mám dosť, rastú mi rajčiny, cesnak, cibuľa, kukurica, uhorky, tekvice, cvikla, jahody a mnohé ďalšie.

Tu je zopár fotiek, aby bolo jasné, že nepestujem v deluxe substráte 😏

Všimnite si tie tvrdé hrudy a nebojte sa. Rastlinky to dajú, korene im siahajú o dosť nižšie.

Všimnite si to množstvo kameňov. Nevadí, postupne ich budete zbierať. Tri, štyri, päť rokov. Ale za ten čas budete mať za sebou niekoľko krásnych sezón.

Cesnak v mojej deluxe pôde.

Niekde v tej pôde raší tuším cvikla. A verte mi, pekná bude.

Čo vnímam ako dôležité, je pravidelné jesenné porýľovanie, kde-tu pretrhanie buriny a prihnojenie. Používam Cererit a granulovaný hnoj.