pondelok 5. februára 2024

Začiatky s viničom


Keď sme sa nasťahovali do domu, strýko mi daroval dve sadenice stolového hrozna. Ak si správne spomínam, boli to Vostorg a Arkadija. Nejak si žili, úroda aká-taká, raz ročne na jar mi ich ostrihal otec a na konci sezóny som sa potešil pár strapcom hrozna. Posledné roky to s nimi už bolo slabšie, boli napadnuté hnilobou, hmyzom a ktovieakou chorobou. Oporu mali z dvoch drôtov natiahnutých v plote.

Cez lockdownovú zimu som našiel videá pána Macka a veľmi ma zaujali. Hoci ich točí sám, v jednej ruke mobil, v druhej nožnice, sú výborné. Vďaka nemu som pochopil, ako vinič rastie, na akých výhonoch plodí, ako sa strihá, olamuje, viaže, sečkuje, strieka. Pán Macko vysvetľuje pomerne novú metódu rezu viniča od pánov Simmonita a Sircha. Rozhodol som sa, že sa viniču povenujem a vysadím aj ďalšie stolové odrody.

Ďalšie cenné informácie som našiel na výbornom webe oreve.cz. Tam mi vysvetlili, že Simonit&Sirch nemusí byť to pravé orechové pre stolové odrody, ale na začiatok sa tejto metódy budem držať a skúsenosti v ďalších rokoch mi ukážu, kedy sa jej pridŕžať a kde sa odkloniť.

Oporná konštrukcia

Takže namotivovaný spomenutými videami som si na jar vysadil riadok rôznych druhov stolového viniča. Na webe som si našiel návod na opornú konštrukciu, kúpil som si kovové stĺpiky, všetko príslušenstvo a pustil som sa do roboty. Uvedený návod je pomerne dobrý, spomeniem teda iba pár mojich postrehov zo stavby konštrukcie.

- obával som sa odporúčaných zemných kotiev. V prvom rade, či budú dosť robustné na to, aby som ich zavŕtal do mojej kamenistej zeme. Môžem zodpovedne povedať, že je to dobrý kus hardwaru. Jednoduché to úplne nebolo, ale vďaka pomocnej železnej trubke som centimeter po centimetri kotvy pomalým zavŕtavaním dostal do zeme. Moja druhá obava bola, či budú dostatočne pevne ukotvené - hlavne preto, lebo som nemal dosť miesta na ich správne umiestnenie ďalej od krajných stĺpikov. Zatiaľ však všetko vyzerá byť v poriadku, uvidíme časom.

- oporné stĺpiky dlhé dva a pol metra sa odporúča do zeme zatĺcť aspoň do 70 cm, ale na to som si netrúfal. Kúpil som si teda zemný vrták s priemerom 10 cm, vyvŕtal som si do hĺbky 30-40 cm úzke kruhové jamy a zvyšok som teda predsa len zatĺkol. Okolo stĺpov som vysypal jemný drvený kameň a držia veľmi pevne.

- na drôtenku a vodiace drôty som použil plastový drôt Bayco. Robilo sa s ním dobre, akurát som ho vlastnou nešikovnosťou dva razy totálne pomotal, takže som ho musel vždy previnúť.


Prvý rok (2021)

Zasadil som 12 sadeničiek, niektoré ako voľnokorenné, niektoré v kontajneri:
Dva staršie kríky som ostrihal, tento raz sám. Jeden z nich mi pomohli identifikovať ako Vostorg (skorá, veľmi príjemná odroda), druhý by mala byt Arkadia.

2022

2023

Zasadené v 2023:
Tento rok som zrušil Izabellu. Podcenil som zvláštnu výraznú príchuť labruskových odrôd, nechutila v podstate nikomu z rodiny. Okrem toho mala veľmi slabý rast a keď som ju vykopával, zistil som že aj mizerne zakorenila.

2024

Odroda Pamjati Dombkovskoj to má tento rok nahnuté. Kúpil som ju nepremyslene v snahe mať čo najrôznorodejší sortiment, ale ide o muštovú odrodu vhodnú aj do chladnejších oblastí. Ešte som z nej daroval nejaké odrezky kolegovi z diskusného fóra oreve.cz, sľúbil mi za to sadeničky Valjok a Tajna Monacha. Tak snáď mu úspešne zakorenia, tieto odrody by som fakt rád mal u seba. Dokonca som im už aj miesto našiel. A Pamjati Dombkovskoj nech mu pekne prinesie vínko uňho doma na Spiši.

Trampoty

Takto vyzerajú listy, sadeničky, ktorá bola vysadená zo záhradníctva na priame slnko. Dva či tri skončili takto, ostatné boli v poriadku.


Napadnutie vlnovníkom viničovým na staršej Arkadii. Postihnutých je pomerne málo listov, takže postrek nechám až na jeseň a ďalšiu jar, keď roztoče zalezú na prezimovanie do kôry a púčikov.


A ešte moja viničná galéria.

A ešte si tu niečo odložim...

postreky

rez

este nieco


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára